Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

DOKEDY EŠTE, PANE?     

            Určite sa vám už v živote stalo, že za ťažkých okolností, keď ste najviac potrebovali svetlo, či múdrosť v rozhodnutí alebo silu, akoby sa Boh odmlčal. Aj napriek tomu, že vy neustále voláte, prosíte, čítate Božie Slovo, On akoby nepočul. Prečo konečne nezasiahne? Robíte, čo môžete a nakoľko to viete, a predsa už dlhšie pociťujete vnútornú prázdnotu. Zúčastnili ste sa kresťanského stretnutia vedeného známou osobnosťou, vnímali ste všade naokolo, ako sa Boh ľudí dotýka, len vy ste sa cítili akosi mimo. Žiadna radosť, žiadne svetlo, ani tu ste nenašli náznak riešenia svojho problému. Poznáte Božie Slovo a viete, že Boh privádza „na zelené pastviny a k tichým vodám, dušu osviežuje“, snažíte sa byť trpezlivý, pýtate sa však, „dokedy ešte, Pane?“
            Vyriešenie vnútorných a životných problémov je omnoho zložitejšie ako len zúčastniť sa jedného alebo niekoľkých stretnutí a mať po starostiach. Príliš často očakávame, že úprimným odovzdaním sa Bohu alebo vrúcnou modlitbou sa zrazu všetko zmení. Život je niekedy veľmi zamotaný a zložitý. Nie je možné, aby si v momente vyriešila problémy matka, ktorá sa kvôli zamestnaniu rozhodla pre život v inom meste a tu sa jej deti dostali do kontaktu so zlou partiou a drogami. Alebo muž, ktorý bol nespravodlivo obvinený z trestného činu a hoci sa dokázala jeho nevina, nálepka podvodníka mu ostala. Alebo čo by ste poradili starým rodičom, ktorí nemôžu tráviť čas so svojimi vnúčatami, pretože nevesta ich z nevysvetliteľných dôvodov nemá rada?
            Musíme byť veľmi vytrvalí v očakávaní a pokorní vo vzťahu k Bohu. Tam, kde my končíme, ponúka nám On svoje prostriedky. Vďaka viere, nádeji a odpusteniu nás učí rozumieť krížu, ony sú liekom proti horkosti a trpkosti. Každý deň je potrebné obnovovať si vieru, že Boh nás nebude skúšať nad naše sily a s potrebnou skúškou vždy poskytne i svoju milosť. Teraz to možno ťažko je pochopiť, ale žiadna bolesť a prázdnota, ktorú sme s Ním prežili, nebude zbytočná.

Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.
                                                                                                          (Hebr 10, 36)

Vrúcne si dúfal v Boží zásah a nič sa nestalo? Aj druhýkrát si dúfal a zasa nič? Všetko išlo ako predtým aj napriek toľkým modlitbám, toľkým slzám, azda aj napriek znameniam, že tentokrát už budeš vypočutý? Dúfaj ďalej, dúfaj opäť, až do konca!
                                                                                                      Raniero Cantalamessa